Osobnosti odporúčajú

Film „Na sever od slnka“ odporúča Juraj Kemka

 

Na tohtoročnom festivale Jeden svet je určite veľa dobrých filmov. Mňa oslovil jeden veľmi pozitívny kúsok o dvoch odvážnych surfistoch - Na sever od slnka. Títo, podľa mňa tak trochu šialenci, sa rozhodli odísť na trištvrte roka za polárny kruh a tam nielenže prežiť z minima, ale ešte si aj užiť surfovanie v totálne ľadovej vode. A tak sledujeme ako chalaňi prichádzajú v dodávke na prepálený olej s ruksakmi plnými jedla, ktoré dostali v obchode zadarmo, lebo je po záruke a vyšliapu si do opustenej zátoky, v ktorej si postupne začnú stavať zrub. "Ale nebyly to obyčejní budky, byly to kadibudky...", či vlastne toto je z celkom iného filmu! Skrátka zrub stavajú len z toho, čo v zátoke nájdu. A tu prechádzame od sledovania krásneho nórskeho pobrežia k ekologickému rozmeru filmu. Chalaňi sa totiž rozhodnú, že počas svojho pobytu zátoku vyčistia od naplavených odpadkov, ktoré každodenne nanovo prináša príliv. Hádajte koľko asi tak ton sa im podarí s pomocou miestneho likvidátora odpadu vrtuľníkom odviesť na konci ich pobytu? Skvelý film o tom, ako sa dá spojiť príjemné s užitočným a pri tom si ešte aj vychutnať adrenalín. Veľká inšpirácia.

 

 

 

Film „Naši“ odporúča Adriana Kemka

 

Slovné spojenie "demokracia v Rusku" samo o sebe vyvoláva úsmev na tvári a tak radšej poviem, že film Naši je obrazom "demokracie na ruský spôsob". Zobrazuje manipuláciu, strach a sfanatizovaný dav ako cestu k udržaniu si moci. Čo je však horšie, k dosiahnutiu cieľa mocnosť využíva dav mladých ľudí združených v združení "Naši", ktorý sú pre svoje ideály ochotní urobiť všetko. Napríklad aj zastrašovanie opozičných lídrov a novinárov, či fyzické útoky na nich. Spomenula som si na film o Anne Politkovskej, ktorý otváral festival Jeden svet pred pár rokmi. Metódy na likvidáciu "nevyhovujúcich" novinárov a aktivistov sú odvtedy sofistikovanejšie a o to hrozivejšie.
V dokumente je vykreslený príbeh 16-ročnej Máši, ktorá je vernou nasledovateľkou Putina a poprednou predstaviteľkou hnutia Naši. Svoj život si užíva na tej "svetlej strane", až do momentu, kým na štúdiu žurnalistiky nespozná ľudí z tej "temnej strany", napríklad napadnutého nezávislého žurnalistu Olega Kašina. Tento dokument ma oslovil práve preto, že sa mu podarilo celkom presne zachytiť momenty, v ktorých si Maša uvedomí, že možno je jej presvedčenie založené na veľmi vratkých základoch a spoznáva, že sa asi veľmi mýlila.

 

 

 

 

Film „Aj Wej-wej: Bez ospravedlnenia“ odporúča Ivan Ježík

 

Obyčajný aj výnimočný. Tvorivý. Pre mňa však najmä pozoruhodne nekonformný. Vie, čo chce povedať, a aj to, ako to povedať. Známy umelec Aj Wej-wej šikanovaný políciou čínskeho režimu vníma vyjadrenie svojich postojov ako samozrejmú osobnú zodpovednosť. Nechce sa zmieriť s apatiou a strachom. Pomáhajú mu priatelia aj nové médiá. Film je pútavou výpoveďou a zároveň povzbudením, že s ľahostajnosťou sa dá a má bojovať.

 

 

 

 

 

Film „Zachovaťsi tvár“ odporúča Mira Fornay

 

Film s podstatnou témou domáceho násilia v jeho najextrémnejšom stupni síce neanalyzuje objektívne jeho príčiny a ani nejde do subjektívnej hĺbky jednotlivých postav, no zachycuje citlivo dôsledky rodinných drám niekoľkých žien, ich mužov, ich tvárí a rozličných pohľadov. Pri pozeraní filmu „Zachovať si tvár“ vyvstáva pálčivý problém rovnosti medzi ženami a mužmi v intímnej rovine. V rovine, kde aj tie najdokonalejšie zákony sú málo platné.  Filmári tento bod zámerne neriešia a práve tým vzbudzujú túžbu porozumieť a dozvedieť sa viac. Bez predsudkov. A to je veľmi dobrý úvod ku komplikovanej téme akou domáce násilie určite je.

 

 

 

 

Film Vitarián odporúča food konzultantka Janica Lacová

 

Film Vitarián je výnimočný v tom, že inteligentným spôsobom prináša pohľady oboch protikladných strán na spôsob stravovania nazývaný Raw Food. Hlavnou postavou je 13- ročný Tom a jeho matka, ktorí jedia len surovú -
raw food stravu. Vo filme môžete sledovať prejav matky a jej argumentáciu, prečo je raw food strava pre Toma to najlepšie, ale tiež vyjadrenia lekárov a výchovných poradcov, ktorí vývoj a zdravotný stav Toma prirovnávajú k podvýživenému dieťaťu v Afrike. Je krásne sledovať Toma a jeho rozhodovanie sa, či sa kvôli pár centimetrom výšky, ktoré mu podľa tabuliek WHO chýbajú, rozhodne prijímať aj inú, ako raw food potravu. Odporúčam film sledovať až do konca, kde sa dozviete, ako sa Tom k danej veci postavil sám.