Izraelsko-holandský scenárista a režisér Benny Brunner filmuje dokumentárne filmy s medzinárodným rozsahom od druhej polovice 80tych rokov. Nakrúca politické filmy, v ktorých sa stavia na stranu ľudí, ktorých nepočuť, "tých druhých“. Izraelsko – palestínsky konflikt, židovská otázka v 20. storočí, izraelská a európska história, ale aj inšpirujúci jednotlivci, sú hlavnými témami Brunnerových dokumentov. Diváci považuju mnohé z jeho filmov za rozvratné, Brunner to berie ako kompliment. Okrem nakrúcania vedie Brunner divadelné improvizačné workshopy, písal texty pre stand-up komika a vyučoval mediálnu výchovu na stredných školách.
Nathalie Borgers, narodená v roku 1964 v Bruseli, študovala žurnalistiku vo svojom rodisku. Neskôr sa presťahovala do San Francisca, kde pokračovala v štúdiu réžie a produkcie. V roku 1989 získala cenu za najlepší študentský dokument od Národnej akadémie pre televízne umenie. Stala sa výkonnou producentkou a režisérkou v Atriom Production v San Franciscu. Nakrútila a napísala scenáre k viacerým oceneným dokumentom v rámci rôznych produkčných spoločností vo Francúzsku, Belgicku a Rakúsku. Okrem toho, že je úspešnou scenáristkou a režisérkou, Nathalie Borgers vedie semináre o vývoji dokumentu v rôznych krajinách Európy a Afriky.
Robert Kirchhoff je nezávislý režisér a producent. Študoval dokumentárnu tvorbu, réžiu a dramaturgiu v Bratislave. Po štúdiu založil vlastnú produkčnú spoločnosť orientovanú na nezávislý, autorský dokumentárny film. Produkoval a koprodukoval mnohé významné slovenské a české dokumentárne filmy posledného desaťročia, na VŠMU dnes vedie ateliér venovaný autorskému dokumentárnu filmu. Je členom Európskej filmovej akadémie.
Andrea Slováková je dokumentaristka, kurátorka, pedagogička, vydavateľka. Študovala média a filmovú vedu na Slovensku aj v zahraničí. Pôsobila vo vedení Mezinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava, s ktorým dodnes externe spolupracuje. Publikuje texty o filme v rôznych periodikách a prednáša na Masarykovej univerzite, príležitostne na Univerzite Karlovej v Prahe a Univerzite Palackého v Olomouci. Natočila napríklad portrét matematika Petra Vopěnku, film o mrakoch, esej o dozorných mechanizmoch a experimentálny film o českom priemysle.
Ewa Ciszewska pôsobí ako odborná asistentka v Inštitúte modernej kultúry na Univerzite v Lodži. Jej hlavnými záujmami sú česká a slovenská kinematografia a filmová kultúra v Lodži. Publikovala v poľskej („Kino“, „Kwartalnik Filmowy“) a zahraničnej („Kino-Ikon“,„Kinečko“, „Film.sk“) filmovej tlači. Je spoluautorkou a spolueditorkou publikácie Hrabal i inni. Adaptacje czeskiej literatury (Hrabal a ďalší. Adaptácie českej literatúry, 2013), spoluautorkou katalógu filmov z prostredia Litzmannstadtského geta Time of the Litzmannstadt Ghetto (2014) a spoluautorkou a spolueditorkou Kultury filmowej współczesnej Łodzi (Filmová kultúra v dnešnom Lodži, 2015).
Jana Dudková posobí v Ústave divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied a je redaktorkou či členkou viacerých redakcií odborných časopisov. Pôsobila na Karlovej univerzite v Prahe a VŠMU v Bratislave. Zaoberá sa najmä transkultúrnymi vplyvmi v slovenských a balkánskych kinematografiách, teóriami balkanizmu, multikulturalizmu a postkoloniality. Je autorkou množstva štúdií a troch samostatných monografií.