Lenka Kačmárová

Každý môže pomôcť, ak má čas a chuť

SAMRS je Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Ako vyzerá pracovný deň v tejto agentúre, v ktorých krajinách v súčasnosti pomáha SlovakAid a kto rozhoduje o tom, komu treba pomôcť, prezradila Jednému svetu riaditeľka SAMRS, Lucia Kišš.

Ako vyzerá váš pracovný deň v SAMRS?

Chcela by som, aby každý deň v práci bol zároveň aj zábavou. V realite sa mi to, ale často nedarí. Riadiť agentúru ako SAMRS je náročná a komplikovaná úloha. Napriek tomu mám svoju prácu rada a mám výborný tím ľudí. Spoločne vďaka SlovakAid pomáhame iným ľudom, takže v skutočnosti každé ráno vstávam do práce s úsmevom.

Kto všetko môže pomáhať v rámci SlovakAid a čo musí človek urobiť, ak sa chce stať súčasťou SlovakAid a zapojiť sa do projektov v rozvojových krajinách?

Súčasťou myšlienky SlovakAid sa môže stať každý. Každý môže pomôcť, ak má čas a chuť, ľudom ktorí majú oveľa ťažší život ako my. Napríklad cez naše projekty dobrovoľníctva. Naši projektoví partneri vysielajú cez SlovakAid dobrovoľníkov do viacerých rozvojových krajín, kde učia deti matematiku, angličtinu, pracujú v komunitách so znevýhodnenými ľuďmi a aj v zdravotníckych strediskách.     

Hlásili sa už do SlovakAid aj verejne známi ľudia? 

Som zvedavá, koľkí sa mi na základe tohto článku ozvú (smiech). Bola by som veľmi rada, ak by sa nám podarilo zapojiť populárnych ľudí, ktorí by nám pomohli šíriť dobré slovo o tom, ako Slovensko vo svete pomáha. Naši projektoví partneri robia úžasnú prácu a spoločne sa snažíme zvyšovať informovanosť o tom, koľkým ľudom sme cez projekty SlovakAid pomohli, napr. v oblasti zdravotníctva či vzdelávania.

V ktorých krajinách v súčasnosti SlovakAid pomáha?

Slovensko pomáha vo viacerých krajinách. Prostredníctvom SlovakAid v oblasti rozvojovej spolupráce pomáhame v Keni, v krajinách východnej subsaharskej Afriky, na Západnom Balkáne, v Moldavsku, Bielorusku, Gruzínku, na Ukrajine, v Afganistane a Južnom Sudáne. Humanitárna pomoc najčastejšie smeruje na Blízky východ, konkrétne do Iraku, Jordánska, Libanonu a Sýrii. Čo sa týka vysielania dobrovoľníkov pôsobíme aj v Ázii, napríklad v Kambodži a Indii.

Kto rozhoduje o tom, komu treba pomôcť? Podľa akého kľúča sa rozhodujete?

Rozhoduje o tom vláda na podnet ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Priority rozvojovej pomoci ako aj sektorové a teritoriálne zameranie sa prehodnocuje každých päť rokov –aktuálne máme Strednodobú stratégiu rozvojovej spolupráce na roky 2019-2023. Stratégia je v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a cieľmi SDGs.  

Režisér Juraj Mravec natočil film Stratený domov, ktorý je súčasťou filmovej ponuky Jedného sveta. Videli ste tento film?

Áno, film som si pozrela doma. Môžem povedať, že režisér filmu, pán Mravec, zachytil realitu v tejto krajine cez silné emócie a príbeh, ktorý vyvoláva otázky a núti nás zamyslieť sa nad každodennou realitou a diverzitou v spoločnostiach.

Aký film by ste chceli, aby na Slovensku vznikol? Aká téma či príbeh by si podľa vás zaslúžila sfilmovať?

Mojou srdcovou záležitosťou je problematika znevýhodnených ľudí, konkrétne marginalizovaných rómskych komunít. Podľa môjho názoru sa tento dlhodobý problém týka nás všetkých a nesmierne by som ocenila, keby tieto témy boli sfilmované a prístupné verejnosti bez stereotypov, aby sa vyzdvihovali pozitívne príklady, ktoré šíria vzájomné porozumenie a budujú toleranciu v spoločnosti.