Lenka Kačmárová

Chcem, aby ste panikárili!

Viac ako sedem miliónov ľudí sa počas septembra inšpirovalo Gretou Thunberg a dožadovalo sa riešenia klimatickej zmeny. Od Aucklandu, cez Kábul, Lagos, Bratislavu, až po New York vedú deti protesty a žiadajú klimatickú spravodlivosť, odklon od fosílnych palív, zničujúceho priemyselného poľnohospodárstva a devastujúcich praktík v ekologických systémoch, ktoré sú extrémne dôležité pre náš dôstojný život. 

Pamätám si, ako sme sa počas klimatickej konferencie COP23 v Bonne, radovali z našej 25-tisícovej demonštrácie v uliciach mesta. Organizovaním protestujúcich zo Slovenska a Česka som strávil desiatky hodín a nakoniec sme do Nemecka vyslali okolo štyridsať ľudí. Wow, hovorili sme si, toľko ľudí sa zaujíma o politický tlak na zmenu a chce robiť aj niečo viac ako triediť odpad, kupovať bio a fair trade výrobky alebo odmietať plastovú slamku v kaviarni. 

Bol to rok 2017, takmer tridsať rokov od predstavenia vedeckých záverov, ktoré potvrdili existenciu klimatickej zmeny a dominantný podiel ľudstva na jej vzniku.  Boli sme šťastní z našej schopnosti mobilizovať − aj napriek tomu, že sme boli zúfalí z nečinnosti vlád, prázdnych sľubov a ďalšieho zvyšovania emisií. A potom prišli reporty Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) Organizácie spojených národov, ktoré ľudstvu dávali maximálne dvanásť rokov na radikálnu premenu priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy a finančných mechanizmov. Vtedy len 16-ročná Greta napísala na kus kartónu „Školský štrajk za klímu“, obliekla sa do žltej pláštenky a namiesto školy sa išla postaviť pred švédsky parlament, rozdávať letáky a informovať okoloidúcich o klimatickej zmene. Jej list redakciám dôležitých novín sa stal okamžitou senzáciou a Greta, školáčka s Aspergerovým syndrómom, dokázala to, čo sa nepodarilo nám, profesionálnym organizáciám, za desiatky rokov. 

Naša dovtedy najväčšia klimatická akcia vyznieva ako milé stretnutie v porovnaní s tými, ktoré vidíme v uliciach dnes. Ani to však nestačí. Ešte stále je obrovské množstvo ľudí, ktorí nevnímajú klimatickú krízu ako hrozbu, či už z nezáujmu, pre iné starosti, alebo dôsledkom premyslenej komunikačnej a investičnej stratégie fosílnych hráčov, ich think-tankov, nadácií, organizácií a médií. Práve oni investujú stovky miliónov do verejného priestoru, zaplavujú ho klamstvami, toxicky infikujú dobré snahy a zavádzajú svoje „zelené“ produkty, stratégie a prístupy. Často finančne sponzorujú na prvý pohľad environmentálne aktivity, konferencie, workshopy alebo štátne dotačné schémy pre ekovýchovu. Ich „zelené“ peniaze takto zaplavujú priestor aj na Slovensku. 

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet sa však rozhodol ísť inou cestou, omnoho zložitejšou. Tento rok sme zaviedli prísnejšie pravidlá etického fundraisingu a odmietli finančnú podporu od fosílneho priemyslu, od veľkých znečisťovateľov životného prostredia. 

Ak prídete na premietanie dokumentu Zelená lož, bude vám hneď jasnejšie, prečo bolo toto rozhodnutie potrebné. Záleží nám totiž na našej planéte a jej rozmanitosti, o ktorej sa budete môcť presvedčiť aj pri sledovaní, respektíve počúvaní dokumentárneho filmu Súmračný chór. Krása zeme je však krehká, tak ako je život pastiera Stijna v Holandsku v dokumente Posledný pastier. Ten sa snaží bojovať za zachovanie pastierskeho spôsobu života − toho, ktorý často obdivujeme aj u nás. 

Nechceme vás strašiť a ani prifarbovať svet, v ktorom žijeme. Chceme vám ukázať jeho previazanosť a zložitosť, ktorá sa odráža aj na najväčšej skládke elektrického odpadu vo filme Vitajte v Sodome. Z afrického kontinentu pochádza aj farmár Kisilu. Jeho komunita sa snaží adaptovať na dopady klimatickej zmeny a svoj boj presunie z kenského vidieku až do Paríža na klimatickú konferenciu. Kisiluov zápas o klimatickú spravodlivosť môžete vidieť v dokumente Ďakujeme za dážď. Našťastie, aj závažné témy sa občas dajú uchopiť s humorom, ako vám ukáže Mr. Toilet v rámci svojej snahy o vyššiu mieru sanitácie vo svete. Ak vás zaujíma klimatická zmena, rozhodne nevynechajte debatu s názvom Chcem, aby ste panikárili!. Stretnú sa v nej deti a matky s mocnými inštitúciami. 

Áno, toto je vývoj od našej mobilizácie na klimatickej konferencii pred dvomi rokmi. Vďaka Grete a hnutiu, ktoré inšpirovala, dnes môžu priamo komunikovať skupiny ľudí, ktoré najviac pocítia dopady zmeny klímy, s tými, ktorí majú v rukách možné riešenia. A veru, majú sa o čom rozprávať. 

Lukáš Osvald
Koordinátor sekcie Globálneho vzdelávania a ľudských práv