Lenka Kačmárová

Rešpektovať práva druhých neznamená zmeniť vlastný názor

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, nám prezradil, ako vníma dnešný svet, čo podľa neho čaká Európu v budúcnosti, aj to, aký film by jedného dňa rád natočil.

Téma dvadsiateho ročníka festivalu Jeden svet znie Stratení v súčasnosti. Ako vnímate súčasnú atmosféru v spoločnosti?

Svet sa zmenil. Je iný než predtým a skutočne sa môže stať, že niektorí ľudia sa v novej realite strácajú. Ide predovšetkým o obrovský tok informácií a o možnosť komunikácie pomocou sociálnych sietí, na ktorých je možné a dovolené takmer všetko. Orientovať sa v tom, čo je a čo nie je pravda, alebo čo je relevantné pre náš život, býva často veľmi zložité. Z hľadiska jednotlivca ponúka súčasný svet na jednej strane obrovské možnosti, na druhej strane otvára tisíce otázok, na ktoré si nie každý dokáže správne odpovedať. Je to novinka, ktorú sa ako spoločnosť musíme naučiť zvládať.

Tohtoročný festival otvorí dokument režisérky Zuzany Piussi s názvom Ukradnutý štát. Čo vo vás evokuje spojenie týchto dvoch slov?

Tento termín sa objavil v politickej diskusii už minulý rok po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky. V tomto zmysle odkazuje na súvisiace udalosti a podľa mňa vystihuje to, o čom sa v slovenskej spoločnosti diskutuje. Určitým spôsobom tiež poukazuje na negatívne javy v slovenskej spoločnosti a politike, ktoré sa musia riešiť.

Ktoré filmy vás v programe festivalu Jeden svet zaujali? 

Niektoré z nich som už videl, pretože spolupracujem s viacerými filmovými festivalmi. Rád si ich, samozrejme, pozriem znovu. Napríklad filmy Posledný pastier alebo Ďakujeme za dážď naozaj stoja za videnie. Povedal by som, že v každej sekcii sú zaujímavé filmy, ale najviac sa, prirodzene, zaujímam o ekológiu, pretože je to oblasť, ktorej sa venujem. Zaujal ma aj film Zelená lož, ktorý je o manipulácii ľudí pri predaji takzvane zelených produktov.

Predstavte si, že ste režisér dokumentárnych filmov. Máte voľnú ruku aj dostatok finančných prostriedkov na tvorbu. O čom by ste chceli natočiť film?

Usmievam sa, lebo si to nemusím predstavovať, naozaj režírujem a natáčam dokumentárne filmy. Keby som mal dostatok finančných prostriedkov, robil by som to isté, len v oveľa širšom zábere. V dokumentoch sa venujem témam spojeným so životným prostredím, konkrétne pôde ako základu výživy, a vôbec ako základu pre biodiverzitu. A napriek tomu ju ľudstvo zásadne ničí a tým si ovplyvňuje dostupnosť vody, živín a potravín. Chcel by som natočiť fantastický film o tom, ako funguje pôda a čo v nej žije. Ak by som mal rozpočet päť alebo desaťnásobne vyšší, než aký som dokázal získať, viem si predstaviť, že by vznikol mimoriadne zaujímavý film.

Extrémistickým hnutiam v Európe naďalej rastie podpora, neraz pritom ich vyjadrenia zasahujú do ľudských práv iných. Aké nástroje má Európska komisia na Slovensku, aby predišla ich porušeniu, keď extrémistov neraz legitimizuje lokálna vláda?

Najprv budem trochu polemizovať o tom, či im stále rastie podpora. Podľa mňa sa už objavujú prvé známky zmeny nálad v spoločnosti a aspoň v niektorých prípadoch sa ukazuje, že sa podpora extrémistov postupne vytráca alebo je vlažnejšia. Hlavne vtedy, keď si ľudia uvedomia, čo vlastne podporujú. Často totiž podpora vychádza z protestu voči takzvanému establišmentu, voči súčasnej situácii. Nie je to afinita k názorom extrémistov, ide len o to, že je to opozičný názor. Na príklade Holandska, Nemecka alebo severských krajín sme v eurovoľbách mohli vidieť, že extrémistické strany dostali menej podpory, ako sa očakávalo. Chcem veriť tomu, že je to bod obratu. Pre Európsku komisiu je predovšetkým kľúčové ponúknuť verejnosti relevantné informácie a poukazovať na to, kde sa extrémistické strany alebo hnutia dostávajú na hranu našej demokratickej kultúry a uvažovania a kde už prekračujú zákonné limity. To znamená, že úlohou Európskej komisie je hlavne informovať a, samozrejme, nepomáhať legitimizácií týchto hnutí napríklad tým, že by sme ich zvýrazňovali alebo spájali s aktivitami organizovanými Európskou komisiou alebo inými európskymi inštitúciami.

V akom stave je podľa vás ochrana ľudských práv na Slovensku? Čo môžeme zlepšiť?

V súčasnosti je moderné trošku sa sťažovať, no treba si uvedomiť, že ako súčasť jednotného európskeho priestoru máme základné ľudské práva na území Slovenska garantované. Má to svoje odtiene a problémy. Ešte stále silno vnímam pretrvávajúcu tendenciu spoločnosti k nesolidarite, segregačnému a netolerantnému prístupu k menšinám a menšinovým názorom. Či už je diskusia spojená s takzvanou tradičnou rodinou alebo s podobnými témami, podľa môjho názoru je to v skutočnosti zástupný problém, ktorý nesúvisí ani tak so samotnými ľudskými právami, ale skôr s nechuťou meniť zažité zvyklosti a tradície v našom priestore. Je ale iba otázkou času, kedy si uvedomíme, že rešpektovať práva druhých neznamená principiálne zmeniť vlastné názory na svet. Každý by mal mať právo a možnosť si myslieť, čo považuje za správne bez nejakých vonkajších rizík.

Aká budúcnosť čaká podľa vás Európu?

Som skutočne eurooptimista. Sily globalizovaného sveta, ktoré spôsobujú, že na tejto planéte je stále ťažšie súťažiť o svoje miesto, budú tlačiť a budú dobrým dôvodom, prečo má Európa zostať zjednotená a fungovať ako jeden celok. Je to práve preto, aby v globálnej súťaži nestratila slovo a možnosť obhajovať a presadzovať svoj spôsob života a kultúru. Myslím si, že to nebude jednoduché a budeme si musieť zvyknúť na nové vzťahy, lebo svet bude multipolárny. Už to nebudú dvaja hegemóni a zvyšok sveta, ale objavujú sa ďalšie vplyvné krajiny, ako sú napríklad Čína, Brazília, India či veľké africké štáty. Nebude to teda ľahké, bude to iné, ako to bolo. Mám však zato, že Európa má potenciál tieto zmeny zvládnuť a stále napredovať aj z hľadiska odborného, technického a technologického potenciálu. Máme teda príležitosť udržať dôležité postavenie Európy vo svete.

Jednou z vašich mnohých úloh je aj príprava podujatí pre širokú a odbornú verejnosť. Aké aktivity chystáte?

Našimi prioritami ku koncu roka budú určite dve až tri témy. Prvou témou bude program novej komisie. Máme nové kolégium komisárov, novú predsedníčku Európskej komisie a tá príde s novými prioritami na najbližších päť rokov, ktoré sa navyše budú týkať udržateľnosti životného prostredia, klímy, ekonomických a ďalších problémov. Toto bude bezpochyby veľká časť našej komunikácie. Druhá téma, nech už to skončí akokoľvek, bude určite Brexit a jeho dopady. Tretia téma bude súvisieť s tým, čo pripravujeme pre slovenskú verejnosť na budúci rok.

Doc. RNDr. Ladislav Miko, PhD. je bývalý český minister životného prostredia. Od 1. januára 2018 pôsobí ako vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Vyštudoval biológiu a ekológiu na Karlovej Univerzite v Prahe. Pred rokom 1989 pracoval desať rokov v Ústave zoológie Slovenskej akadémie vied.

autor: Marek Kučera