Umelá inteligencia – naša budúcnosť?

Vitaj, umelá inteligencia! je filmová úvaha o podstate vedomia, o našej veľmi ľudskej potrebe spojenia a o výmene ľudí za robotické entity a umelú inteligenciu. Režisérka Isa Willingerová opisuje svoj film ako sci-fi dokument, čo je výstižné, ale zjednodušené. Ako výskumník a technický nadšenec som sa vždy zaujímal o prezentáciu nových technológií. Ako sa predstavia svetu? Aký majú tzv. elevator pitch (označenie pre rýchly a presvedčivý prejav  − pozn. prekladateľky)? Aká je na novú technológiu všeobecná reakcia? A koľko peňazí sa použilo na príbehový aspekt marketingu? Žijeme v kapitalistickom svete a žiadny výskum sa nerobí len zo zvedavosti.

Brecht v roku 1920 napísal, že obraz Kruppovej továrne by neukázal, ako spoločnosť funguje, ale bola by to omnoho zaujímavejšia analýza. V tom čase ste aspoň mohli namieriť kameru na stroje a manuálnych pracovníkov. Ak chceme ukázať našu informačnú a na služby orientovanú spoločnosť vo filme dnes, musíme ukázať ľudí za počítačmi – a to nie je práve zábava. Dobre, že máme okolo seba exkluzívnych robotov. Vitaj, umelá inteligencia! vyplýva z pozorovania. Chce predstaviť letmý pohľad na nadchádzajúcu robotickú dobu. Film ukazuje hardvér a ako naň my ľudia reagujeme. Skutočným dôležitým aspektom je mechanizmus rozkošných malých robotov, ale práve ten nie je zobrazený, a tak sa vyhýba kritike. Vidíme to, čo chceme.

Technológie, či už elektrické vŕtačky, alebo hovoriaci roboti, sú nástroje, predmety. Je to jednoduché. Ešte nemôžeme predpokladať, že sú niečo viac. Musíme si pripomenúť, že špecifické použitie nikdy nie je pre predmet prirodzené, aj keď technickí demagógovia tvrdia, že je to tak. Je celkom ťažké zistiť, čo je to za technológiu a čo by to malo robiť, ak nevieme nič o kontexte. Vezmite si prehistorický artefakt a povedzte mi, bez akejkoľvek pochybnosti, na čo sa používal. Zvyčajne je použitie predmetu prepojené s jeho definíciou, s návodom na použitie. Vedecké a technologické štúdie (najmä Langdona Winnera a Bruna Latoura) však presvedčivo ukázali, že rozšírená neschopnosť porozumieť technologickým artefaktom ako vymysleným entitám, spoločenským a kultúrnym fenoménom, vyplýva zo skutočnosti, že spätne sa využívajú iba tie technológie, ktoré sa osvedčili pre kultúru a môžu sa zaradiť do každodenného života. Vnímanie toho, čo je funkčné, úspešné a užitočné, je však samo o sebe produktom sociálnych, kultúrnych a v neposlednom rade politických a ekonomických procesov.

Technologický odborník, Elon Musk, je hlavným kritikom umelej inteligencie: „Umelou inteligenciou povolávame démona. Všetci poznáte príbehy, kde chlap sedí s pentagramom a svätenou vodou a… (žmurknutie) Jasné, myslí si, že toho démona zvládne… Ale nezvládne.“ Muskov prístup je diametrálne odlišný od prístupu režisérky filmu Vitaj, umelá inteligencia!, ale má rovnaké chyby. Obaja prezentujú robotov ako hviezdy, ale nie sú nimi. Nie sú to bohovia, víly, démoni ani naše silikónové deti. V skutočnosti nie sú roboti a umelá inteligencia nič viac ako vysokovýkonné elektrické vŕtačky. Nenechajte sa oklamať, že sú niečo viac.

Johannes Grenzfurthner, umelec, filmár, divadelný režisér, monochrom
Preklad: Monika Tužinská