Zo zákulisia belehradských únosov

Na čiernej listine je film z dielne srbských režisérok Nikoly Dragović a Sary Marković. Producent filmu Dejan Marković poskytol odpovede na otázky o samotnej tvorbe filmu, ale aj o nebezpečí, ktorému pri natáčaní čelil.


Čo bolo vaším hlavným motívom pre začatie tohto filmového projektu?

Keďže som jedným z protagonistov tohto príbehu, ktorý sa stal v Belehrade v roku 2014, mal som pocit, že by o ňom malo vedieť viac ľudí. Prvýkrát som sa rozhodol stať sa filmovým producentom. Som síce spisovateľ, ale doposiaľ som nepísal žiadne scenáre. Ja som teda jeden napísal, ponúkol ho mojej dcére, a keď ho prijala, začali sme s produkciou.

Marković nikdy predtým neuvažoval o iných filmových projektoch. Na čiernej listine je teda jeho filmovým debutom. Foto: Tomáš Bednárik

Spomenuli ste, že ste boli počas vášho výskumu pre film sledovaný únoscami aj vy sám. Viete, kto stál za vaším sledovaním konkrétne a ako dlho vás sledovali?

Moja manželka je právnička, takže sa na všetko pýtala. Má známych v tajnej polícii Srbska (BIA), a tí jej povedali, že ak raz takáto organizácia začne so sledovaním, zostane pod ich dohľadom 30 rokov. Momentálne sa nachádzam medzi veľkými nepriateľmi štátu, tak ma teda berú. Sú to však len útržky informácií, preto nič z tohto nemôžem ani potvrdiť, ani vyvrátiť.

Teda obavy nemáte, cítite sa bezpečne.

(Smiech) Nuž, kým robím všetko pre dobro veci, áno, cítim sa bezpečne. Mojou najväčšou neistotou je, že zainteresovaní vedia o našich slabinách. Mieria na rodinných príslušníkov, čím na nás vytvárajú obrovský tlak. Tento aspekt je naozaj ťažký. Ja som si na to už zvykol, takže je to „oukej.“ Tí ľudia, ktorí majú tieto veci na svedomí to robia často len na to, aby nás vystrašili a to je všetko.

Čo vás motivovalo k tomu, aby ste svoj film debutovali tu na Slovensku, na festivale Jeden svet?

Organizátori nás oslovili, keďže jedna z hrdiniek filmu je slečna zo Slovenska, dávalo nám zmysel, aby sme s filmom vystúpili tu. Ďalej, film sa týka ľudských práv a Jeden svet je aj o ľudských právach, to je ďalší dôvod, prečo sme teraz tu.

Foto: Tomáš Bednárik

Autor: František Šodor