Zuzana Slobodová

Jeden svet bez bariér? Áno. Aj pre znevýhodnené deti

Michaela Kolláriková je koordinátorkou nášho vzdelávacieho programu Jeden svet na školách. Porozprávala nám aké bolo inkluzívne premietanie pre školy, ktoré sa konalo na konci júna počas podujatia Jeden svet pod Palmou.

Miška, čím sa zaoberá Jeden svet na školách? V čom spočíva tvoja úloha na festivale?

Každý rok vyberáme na Jeden svet nové filmy, ku ktorým pripravujeme aj vzdelávacie metodické materiály. Po premietaní a diskusiách so zaujímavými hosťami na festivale ich ponúkame učiteľom a učiteľkám vyšších ročníkov základných a stredných škôl. S filmami môžu voľne pracovať počas celého školského roka. V posledných rokoch sa zaoberáme aj inkluzívnym premietaním.

Priblíž nám, čo je inkluzívne premietanie a prečo sa zaoberáte inklúziou?

Pri skúmaní bariér na ceste ku kultúrnemu zážitku, ktoré filmové festivaly kladú ľuďom sme zistili, že takmer štvrtina potenciálnych divákov nemá možnosť zúčastňovať sa takýchto kultúrnych podujatí. Ide o ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením, ľudí bez domova alebo ľudí žijúcich pod hranicou chudoby, seniorov, rodičov malých detí a cudzincov. Inkluzívne premietanie je prístupné širokému spektru verejnosti bez ohľadu na znevýhodnenia, s ktorými ľudia prichádzajú. Rozhodli sme sa tieto bariéry odstraňovať a ukazovať našim manuálom aj ostatným aktérom, ako robiť kultúru prístupnejšou.

Zaujímali ich veci z bežného života. Ako a či si naši kamaráti cudzinci zvykli na bryndzové halušky či lokálnu klímu. Taktiež hľadali prieniky v obmedzeniach, s ktorými sa stretávajú oni, a ktorým sa nevyhli ani naši hostia.

Michaela Kolláriková, Jeden svet na školách

Ako sa sa dá tákáto vízia realizovať?

Na konci júna sa konal Jeden svet pod Palmou. Rozhodli sme sa v rámci neho zorganizovať dve inkluzívne premietania filmu Tieňohra pre školy z okolia Novej Cvernovky, kde sa podujatie konalo. Pozvali sme aj školy, o ktorých sme vedeli, že ich navštevujú deti s rôznymi druhmi znevýhodnení. Titulky k filmu sme prispôsobili pre ľudí s poruchami sluchu a reči. Diskusie po filme boli tiež tlmočené do posunkového jazyka.

Prečo ste premietali práve film Tieňohra?

Podujatie sa začalo počas Svetového dňa utečencov. Tieňohra je dokumentárny film o mladých chlapcoch, ktorí sa snažia dostať z tretích krajín do Európy. Z veľkej časti ho natočili sami protagonisti, vďaka čomu sa diváci zžívajú s postavami. Ide o maloletých bez sprievodu, ktorí si sami musia poradiť s nástrahami náročnej cesty a prísnej európskej azylovej politiky. Práve deti, ktoré prišli do Novej Cvernovky boli v ich veku.  

Vedeli ste, aké deti prídu na premietania?

Školy sa prihlasovali dopredu. Vedeli sme s akým počtom detí, učiteľov a učiteliek počítať a koľko tlmočníkov a kolegov treba pozvať, aby sme všetko hladko zvládli. Až na mieste nás prekvapilo, že skupina bola ešte rôznorodejšia ako sme predpokladali. Detí s poruchami sluchu a reči bola väčšina. Prišli aj deti s mentálnym znevýhodnením či poruchami autistického spektra, ktorých účasť nebola vopred nahlásená. Nezľakli sme sa a všetko prebehlo bez problémov a užili si to deti, naši hostia aj my. 

Po filme nasledovali diskusie a ďalší program. Ako to prebiehalo?

Pozvali sme hostky a hostí, mladých dospelých, ktorí majú sami za sebou migračnú či priamo utečeneckú skúsenosť a na Slovensku našli svoj nový domov. Hostia deťom zdieľali svoje príbehy. Deti sa ich pýtali na všetko, čo ich z ich života pred a po príchode na Slovensko zaujímalo. Diskusie v záhrade Novej Cvernovky mali veľmi príjemnú atmosféru. Čas ubiehal tak, že sa voľne natiahli z plánovanej pol hodinky na celú hodinu. Obrovskú pomocnú ruku priložili aj tlmočníci a tlmočníčky do posunkového jazyka, bez ktorých by diskusie neboli.

Odkiaľ títo hostia pochádazajú a aké sú ich príbehy?

Všetkých spája jedno a pre nich to najdôležitejšie – na Slovensku sa cítia bezpečne. Pochádzajú z Turecka, Iraku, Iránu a Ukrajiny. Každý sa na Slovensko dostal za iných okolností. Prišli z ekonomických dôvodov, kvôli politickému či náboženskému prenasledovaniu. V prípade Ukrajiny kvôli prebiehajúcej vojne a bombardovaniu v rodnom meste. Všetci hovoria plynule po slovensky, študujú alebo študovali tu, majú prácu v kultúre, neziskovej či komerčnej sfére. Snažia sa pomáhať tým, ktorých príbeh zatiaľ neprišiel do šťastného konca.

Ako deti reagovali na hostí?

Vždy ma prekvapí, aké sú deti prijímajúce a bez predsudkov. Tentokrát ma prekvapilo aj to, aké boli aktívne aj napriek poruchám reči či sluchu. Poruchám, ktoré môžeme mylne považovať za obmedzenie v komunikácii. Zaujímali ich veci z bežného života. Ako a či si naši kamaráti cudzinci zvykli na bryndzové halušky či lokálnu klímu. Taktiež hľadali prieniky v obmedzeniach, s ktorými sa stretávajú oni, a ktorým sa nevyhli ani naši hostia. Uvedomili si, že napriek tomu, že sú Slovenkami a Slovákmi, s rečovou bariérou sa taktiež stretávajú denne. 

Aké ste mali dojmy z podujatia? Vyšiel váš zámer?

Dostali sme veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Učitelia si pochvaľovali, že dostali šancu deti s rôznymi znevýhodneniami zobrať na takýto typ podujatia. Všimli sme si, že deti boli veľmi komunikatívne, pýtali sa a chceli vedieť viac. Žiaľ, takýchto príležitostí majú málo, a tak často ostávajú uzavreté vo svojich komunitách. Téma migrácie a diskusia s hosťami s reálnymi skúsenosťami bola pre nich pridanou hodnotou. Učiteľky sú nadšené, že naša online databáza ponúka celoročne filmy s titulkami upravenými pre nepočujúcich.

Čo Jeden svet na školách ďalej plánuje?

Momentálne pracujeme na prípravách vzdelávacieho programu pre školy počas hlavného festivalu Jeden svet. Po skúsenostiach z Jedného sveta pod Palmou chceme ponuku inkluzívnych podujatí aj pre znevýhodnené skupiny rozširovať aj do ďalších regiónov. Program chceme naďalej zdokonaľovať a obohacovať, rozmýšľame preto aj nad novými aktivitami. Našou víziou je podporiť vznik a fungovanie školských filmových klubov naprieč strednými školami po celom Slovensku.

Inkluzívne premietania sme pripravili v spolupráci s Emíliou Janecovou Perez a jej tímom, ktorý vyrobil špeciálne titulky. O tlmočenie do posunkového jazyka sa postarali Barbara Randušková, Stanislav Morávek a Kveta Lepotová. Ďakujeme.