Anna Jackova

Nominácie na Cenu Eleny Lackovej

Poznáme nominácie na Cenu Eleny Lackovej, ktoré udelíme prvýkrát počas slávnostného otvorenia Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet už 18. októbra v kine Lumiére. Porota spomedzi prihlásených diel vybrala tieto tri umelecké projekty.

Budete mať luft! (činohra SND, réžia Pavol Viecha)

„Kajo, dnes budeš mať luft!“ Túto vetu si vypočul jeden z obyvateľov rómskej štvrte v obci Pobedim. Neurčitá vyhrážka bola predzvesťou tragickej udalosti, na ktorej sa podľa viacerých svedectiev zúčastnili desiatky ľudí.

V noci z 1. na 2. októbra v roku 1928 sa skupina občanov obce Pobedim počas hodovej zábavy rozhodla zaútočiť na neďalekú rómsku osadu. Výsledkom tejto razie boli zničené domácnosti, množstvo zranených a šesť obetí – medzi nimi bolo aj šesťročné dieťa.

Autorská inscenácia Budete mať luft! sa snaží zachytiť príčiny tohto útoku – osobné, ale najmä spoločenské faktory, ktoré k tejto udalosti viedli. Autori vychádzajú z autentických dobových materiálov a okrem historického a dokumentárneho pohľadu sa zameriavajú na hľadanie paralel so súčasnosťou. Pobedimský masaker vnímajú ako symbol postoja majoritnej spoločnosti voči rómskej menšine. Nenávisť, pohŕdanie, stereotypy a predsudky na pozadí tohto útoku sa dajú len ťažko odlíšiť od tých, ktoré sú v mnohých kruhoch bežné aj dnes.

Hlasy, ktoré sa snažia na tento stav upozorniť, sú len výkrikom do tmy. Tak ako kedysi, aj dnes narážajú na nezáujem. 

Mlčanie nás neochráni (site specific inštalácia, Jaroslav Varga)

Dielo Jara Vargu “Mlčanie nás neochráni” je voľnou adaptáciou názvu knihy„Your Silence Will Not Protect You / Vaše ticho vás neochráni“ od afroamerickej spisovateľky a feministky Audre Lorde (zborník poézie, eseji a prejavov z roku 2017) a prináša istý odkaz, či apel na transformovanie ticha väčšiny na „jazyk akcie“. Pôvodne v priestoroch trnavskej synagógy – Centra súčasného umenia a následne na festivale Pohoda v Trenčíne, v kultúrnom centre Synagóga v Stupave a  v Mestskej knižnici v Bratislave v rámci Bielej noci vznikla komplexná „nasýtená“ interaktívna inštalácia so silnými titulmi kníh s rebelským, protestným, či vzdorovitým gestom, ktoré reagujú na súčasný spletitý mediálny aj mentálny stav vecí a spoločenského prostredia. Ide o neustály, premenlivý stav individuality v zložitom spoločensko – kultúrnom prostredí, rozkolísaný vzťah jednotlivca a systému v turbulentných časoch a v mnohorakých jazykových podobách.

Pískanie v tme (Divadlo z Pasáže, réžia Šimon Spišák)

Mala to byť inscenácia o strachu. Čoho sa bojíme, prečo sa bojíme, ako sa bojíme… a tak. A mala to byť autorská inscenácia, čo nie je môj bežný spôsob práce, ale v spojení so špecifikami hereckého súboru Divadla z Pasáže sa mi to zdalo ako dobrý nápad. Strach ako evolučný faktor… evolúcia… Darwin… prirodzený výber… a tak. Vznikla z toho inscenácia o príbehoch a metaforách. O člne a o Darwinovi. V člne.
Čln ako metafora. Čln – jachta ako symbol blahobytu – luxusu, ale zároveň záchranný čln. Čln ako symbol kolonializmu.
Darwin ako metafora… Darwin a záchranný čln – strach, strach z katastrofy – klimatická katastrofa a Darwin – strach ako významný evolučný faktor. Bez strachu sme stratení. Bez strachu nás zožerie lev. Alebo hocikto, kto nás stretne. (Ak ho nezožerieme my.) Tak prečo sa teraz, zoči voči zjavnej katastrofe nebojíme?
Pískanie ako metafora.
Tma ako metafora.
Príbeh ako metafora.
Herci ako metafora.
Metafora ako metafora.
Inscenácia o strachu a o tom, že je dôležité byť spolu a o tom, že je dôležité byť sám. (Sebou.)